Žijeme vo svete, ktorý len zriedka spomalí. Každý deň sme zaplavení množstvom podnetov, digitálnych upozornení, termínov a povinností. Naša myseľ preto často funguje v automatickom režime – minulosť analyzujeme s ľútosťou a budúcnosť očakávame s obavami.
Existuje však jednoduchý a zároveň mimoriadne hlboký spôsob, ako sa vrátiť späť do prítomného okamihu, upokojiť myseľ a znovu objaviť krásu každodennosti. Jedným z takýchto nástrojov môže byť fotografovanie – Terapia objektívom.
Hoci fotografiu tradične vnímame najmä ako umelecký smer, technické remeslo alebo spôsob zaznamenávania spomienok, čoraz viac sa ukazuje aj jej psychologický a terapeutický potenciál. Viaceré výskumy naznačujú, že pravidelné fotografovanie môže podporovať všímavosť, pozitívne emócie a celkovú psychickú pohodu. Psychológovia Chancellor, Lin a Lyubomirsky napríklad opisujú fotografovanie ako určitý „kotviaci bod pozornosti“, ktorý pomáha stabilizovať myseľ a znižovať sklon k neustálemu premýšľaniu nad problémami.
Podobne odborníci na psychológiu tvorivosti Forgeardová a Eichner upozorňujú, že kreatívne aktivity dokážu posilňovať psychickú odolnosť, podporovať sebapoznanie a zmierňovať stres. Fotografovanie je pritom jedinečné tým, že spája tvorivosť, pohyb, pozorovanie aj osobnú reflexiu do jedného prirodzeného procesu.
Fotografovanie ako cesta k všímavosti
Všímavosť (mindfulness) je v psychológii definovaná ako vedomá a nehodnotiaca pozornosť venovaná prítomnému okamihu. Jon Kabat-Zinn, jeden z hlavných popularizátorov mindfulness, ju opisuje ako schopnosť byť plne prítomný v tom, čo práve prežívame.
Pre mnohých ľudí je však náročné sadnúť si do ticha a meditovať. Mindfulness fotografovanie môže byť prirodzenejšou alternatívou – akousi aktívnou formou meditácie.
Keď fotografujeme, naša pozornosť sa spontánne presúva k tomu, čo máme pred sebou. Začíname si všímať svetlo, tiene, štruktúry, farby či drobné detaily, ktoré by sme inak prehliadli. Z obyčajnej prechádzky sa stáva vedomé pozorovanie sveta.
Zrazu si všimneme spôsob, akým ranné svetlo prechádza cez listy stromov, textúru starej omietky alebo odraz oblohy v mláke po daždi. Myseľ sa odpútava od vnútorného chaosu a ukotvuje sa v prítomnosti. Práve tento moment hlbokého sústredenia môže aktivovať parasympatický nervový systém – teda časť nervového systému spojenú s upokojením a regeneráciou.
Zaujímavé je, že výskum Liz Brewsterovej a Andrewa Coxa ukázal, že každodenné fotografovanie fungovalo u mnohých ľudí ako účinná forma sebastarostlivosti. Účastníci ich projektu „photo-a-day“ opisovali väčšiu schopnosť všímať si pozitívne momenty dňa a intenzívnejšie prežívanie prítomnosti.
No terapeutický účinok fotografie nespočíva iba vo všímavosti. Dôležitú úlohu zohráva aj samotný tvorivý proces.
Keď fotografie dokážu povedať to, čo slová nestačia
Mnohé emócie sa opisujú slovami len veľmi ťažko. Smútok, osamelosť, neistota či vnútorné napätie často existujú skôr vo forme pocitov, obrazov alebo telesných vnemov než jasných viet.
Fotografia dokáže tieto vnútorné stavy zachytiť symbolicky.
Tieň môže predstavovať strach alebo neistotu.
Rozmazaný pohyb môže vyjadrovať chaos.
Lúč svetla prenikajúci tmou môže symbolizovať nádej.
Práve preto sa fotografia využíva aj v terapeutickej praxi. Výskumníčky Hannah Frith a Wendy Harcourt pri práci so ženami podstupujúcimi chemoterapiu ukázali, že fotografia umožňuje zachytiť skúsenosti, ktoré je príliš zložité alebo bolestivé vyjadriť samotným jazykom.
Keď človek premieňa svoje vnútorné prežívanie na obraz, dochádza často k emocionálnemu uvoľneniu – katarzii. Pocit už nie je neuchopiteľným chaosom vo vnútri, ale získava konkrétnu podobu, s ktorou možno pracovať.
Fotografovanie zároveň veľmi prirodzene podporuje vznik stavu flow – teda stavu hlbokého ponorenia do činnosti, ktorý opísal psychológ Mihaly Csikszentmihalyi. V takomto stave človek na chvíľu prestáva premýšľať nad problémami, stráca pojem o čase a je plne sústredený na prítomný okamih.
A práve schopnosť meniť spôsob, akým sa pozeráme na svet, patrí medzi najväčšie psychologické prínosy fotografie.
Zmena perspektívy ako psychologický proces
Jedným zo základných princípov fotografie je práca s perspektívou. Ten istý objekt môže pôsobiť úplne odlišne podľa toho, z akého uhla sa naň pozeráme.
Ak fotograf zmení svoju pozíciu, zmení sa aj výsledný obraz.
A práve v tom sa skrýva silná psychologická metafora.
Fotografovanie nás učí, že problém často nemusíme odstrániť – niekedy stačí zmeniť spôsob, akým sa naň pozeráme. Tento princíp je veľmi blízky kognitívnej reštrukturalizácii využívanej v psychológii, kde sa človek učí hľadať nové interpretácie situácií namiesto automatických negatívnych vzorcov.
Človek, ktorý pravidelne fotografuje, si postupne osvojuje väčšiu mentálnu flexibilitu. Začína intuitívne hľadať nové uhly pohľadu – nielen vo fotografii, ale aj v živote.
Výskumy navyše naznačujú, že citlivejšie vnímanie estetiky a krásy podporuje pozitívne emócie, pocit vďačnosti a hlbšie emocionálne prežívanie každodennosti.
A práve tieto drobné pozitívne momenty môžu postupne meniť aj vzťah človeka k sebe samému.
Sebahodnota, prijatie a radosť z tvorby
Fotografovanie prináša aj veľmi jednoduchý, ale dôležitý pocit: „Dokázal som niečo vytvoriť.“
V dnešnej dobe, keď sú mnohé výsledky práce abstraktné alebo neviditeľné, môže byť tvorba fotografie okamžitým a konkrétnym zážitkom úspechu. Tento pocit podporuje motiváciu, sebavedomie a vnútornú spokojnosť.
Výskumníci Chen, Mark a Ali dokonca zistili, že ľudia, ktorí si cielene fotografovali veci prinášajúce radosť, boli po čase všímavejší voči príjemným momentom každodenného života a prežívali viac pozitívnych emócií.
Postupne sa pritom mení aj vzťah k dokonalosti. Mnohí fotografi časom zisťujú, že práve mierna neostrosť, asymetria alebo technická nedokonalosť často vytvárajú emocionálne najsilnejšie obrazy.
Tento prístup pripomína japonskú filozofiu Wabi-Sabi, ktorá nachádza krásu v nedokonalosti, pominuteľnosti a prirodzenosti. Prijatím nedokonalosti vo vlastných fotografiách sa človek často učí prijímať aj nedokonalosť vo svojom živote.
Fotografia však nepôsobí iba na vnútorné prežívanie. Veľký význam má aj jej schopnosť prepájať ľudí.
Fotoaparát ako most medzi ľuďmi
Osamelosť a sociálna izolácia patria medzi veľké problémy modernej spoločnosti. Pre introvertov alebo ľudí so sociálnou úzkosťou býva náročné zapájať sa do bežných spoločenských situácií.
Fotoaparát však funguje zvláštnym spôsobom – dokáže byť zároveň ochranným štítom aj mostom k ostatným.
Keď človek fotografuje, nemusí neustále premýšľať nad tým, ako pôsobí na druhých. Pozornosť sa prirodzene presúva zo seba na okolitý svet. Zároveň fotografia vytvára prirodzené komunity – fotokluby, photowalky, online skupiny alebo spoločné tvorivé projekty.
Ľudia sa pri nich nesnažia zaujať spoločenským statusom, ale zdieľajú spoločný spôsob vnímania sveta. A práve spoločné tvorivé aktivity podľa psychológov podporujú pocit spolupatričnosti a vzťahovej blízkosti.
Dôležité je však rozlišovať medzi tvorivým fotografovaním a neustálou potrebou zdieľať svoj život na sociálnych sieťach. Kým samotná tvorba môže psychike pomáhať, kompulzívne porovnávanie sa s inými môže naopak zvyšovať stres a pocit nedostatočnosti.
Fotografovanie má pritom ešte jeden často prehliadaný rozmer – prirodzene nás vedie von, do pohybu a bližšie k prírode.
Príroda, pohyb a liečivá sila svetla
Fotografovanie je často spojené s chôdzou, objavovaním a pobytom vonku. Ak chceme nájsť zaujímavé zábery, musíme vyjsť do lesa, do ulíc mesta, k vode alebo na lúky.
Na rozdiel od mechanického pohybu vo fitness centre má takáto aktivita prirodzený zmysel a cieľ. Človek sa sústredí na hľadanie svetla, kompozície a atmosféry, zatiaľ čo telo sa pohybuje úplne spontánne.
Výskumy venované pobytu v prírode – napríklad štúdie o japonskom „shinrin-yoku“ (lesnom kúpeli) – ukazujú, že kontakt s prírodným prostredím pomáha znižovať hladinu stresových hormónov a podporuje regeneráciu nervového systému.
Nedávne výskumy navyše naznačujú, že samotné fotografovanie prírodných scenérií môže mať okamžitý upokojujúci účinok. Účastníci experimentov vykazovali nižší krvný tlak a pozitívne zmeny v mozgových vlnách už po niekoľkých minútach fotografovania prírody.
Dôležitú úlohu zohráva aj prirodzené svetlo. Pobyt vonku podporuje tvorbu serotonínu a pomáha stabilizovať náladu. Fotografovanie krajiny nás zároveň učí vnímať rytmus ročných období, striedanie svetla a tmy či cyklickosť prírody.
A možno práve preto dokáže byť fotografia taká upokojujúca – pripomína nám, že všetko sa mení a že aj po najtemnejšej noci prichádza nové svetlo.
Záver
Fotografia sama osebe nenahrádza psychoterapiu ani odbornú pomoc. Môže sa však stať cenným podporným nástrojom starostlivosti o psychické zdravie – podobne ako písanie denníka, pobyt v prírode, hudba či iné tvorivé aktivity.
Jej sila spočíva v jednoduchosti.
Fotografovanie nás učí zastaviť sa. Všímať si. Byť prítomní. Vidieť krásu aj tam, kde by sme ju inokedy prehliadli.
A možno práve preto dokáže pôsobiť liečivo.
Nepotrebujete pritom drahú techniku ani profesionálne skúsenosti. Najdôležitejší nie je fotoaparát, ale spôsob, akým sa pozeráte na svet.
FAQ – Terapia objektívom a často kladené otázky
Môže fotografovanie pomáhať pri strese alebo úzkosti?
Pre mnohých ľudí áno. Fotografovanie môže pôsobiť upokojujúco, pretože spája sústredenie, tvorivosť, pohyb a kontakt s okolím. Najmä fotografovanie v prírode býva často spojené s pocitom uvoľnenia a psychickej regenerácie.
Ako môže fotografia podporovať sebapoznanie?
Fotografia nám často ukazuje, čo si všímame, čo nás priťahuje alebo aké emócie prežívame. Výber tém, svetla, detailov či atmosféry môže veľa napovedať o našom vnútornom svete. Fotografovanie sa tak môže stať jemnou formou sebapozorovania a osobnej reflexie.
Často áno. Fotoaparát môže fungovať ako prirodzený „most“ medzi človekom a okolím. Umožňuje sústrediť pozornosť na svet namiesto vlastnej neistoty a zároveň vytvára príležitosti na kontakt s ľuďmi cez spoločný záujem.
Odborné zdroje
- Biederman, Irving & Vessel, Edward A.
Perceptual Pleasure and the Brain. American Scientist, 2006. - Brewster, Liz & Cox, Andrew D.
The Daily Digital Practice as a Form of Self-Care: Using Photography for Everyday Well-Being. Health: An Interdisciplinary Journal for the Social Study of Health, Illness and Medicine, 2019. - Buchan, J.
Therapeutic Benefits and Limitations of Participatory Photography for Adults with Mental Health Problems: A Systematic Review. Journal of Psychiatric and Mental Health Nursing, 2020. - Chae, Jiyoung
Explaining Females’ Envy Toward Social Media Influencers. Media Psychology, 2017. - Chancellor, Joseph, Lin, Jessica & Lyubomirsky, Sonja
Everyday Photography Increases Well-Being. Psychology of Well-Being, 2018. - Chen, Yu, Mark, Gloria & Ali, Sanna
Promoting Positive Affect Through Smartphone Photography. Proceedings of the Psychology of Well-being, 2016. - Csikszentmihalyi, Mihaly
Flow: The Psychology of Optimal Experience. Harper & Row, 1990. - Forgeard, Marie & Eichner, Katherine
Creativity as a Resilience Factor. Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, 2014. - Frith, Hannah & Harcourt, Wendy
Using Photographs to Capture Women’s Experiences of Chemotherapy. Qualitative Health Research, 2007. - Kabat-Zinn, Jon
Mindfulness-Based Interventions in Context: Past, Present, and Future. Clinical Psychology: Science and Practice, 2003. - Lam, Raymond W. a kol.
Výskumy o vplyve prirodzeného svetla na náladu a produkciu serotonínu, 2016. - Nakamura, Jeanne & Csikszentmihalyi, Mihaly
The Concept of Flow. In: Flow and the Foundations of Positive Psychology. Springer, 2014. - Park, Bum-Jin a kol.
The Physiological Effects of Shinrin-Yoku (Forest Bathing). Environmental Health and Preventive Medicine, 2010. - Snyder, C. R. & Lopez, Shane J.
Positive Psychology: The Scientific and Practical Explorations of Human Strengths. Sage Publications, 2009.
OK.